53. medzinárodná vojenská púť v Lurdoch 22. mája vyvrcholila medzinárodnou slávnostnou svätou omšou v podzemnej bazilike sv. Pia X. Jej účastníkom zostanú nadlho v pamäti a v srdciach zážitky zo Slovenskej svätej omše pred Lurdskou jaskyňou zjavenia, spoločnej omše slovanských národov, večernej slávnosti svetla – mariánskej procesie, Slovenskej krížovej cesty na Lurdskú Kalváriu, či zo stretnutí zo svojimi kolegami z iných armád.

Keď sa v roku 1958 po prvý raz stretli v juhofrancúzskom pútnickom meste Lurdy bývalí nepriatelia z mnohých vojnových konfliktoch v uplynulých stáročiach, francúzski a nemeckí vojaci, aby prostredníctvom modlitieb hľadali cestu k zmiereniu, málokto čakal, že podujatie nadobudne také rozmery, ako v súčasnosti. V tomto roku sa od 2O. do 22. mája pod Pyrenejami zišlo na 53. Medzinárodnej vojenskej púti vyše 25 tisíc vojakov a príslušníkov ozbrojených zborov z 37 krajín sveta, štyroch kontinentov.

Okrem tradičných účastníkov z krajín západnej Európy a USA sa pripájali také krajiny ako Kanada, Argentína, Filipíny, Kórea, Pobrežie Slonoviny, Madagaskar, Senegal. Vatikán dlhodobo reprezentujú príslušníci Švajčiarskej gardy. Veľký zlom nastal po roku 1990, keď sa postupne na púti začali objavovať aj vojaci z krajín strednej a východnej Európy. V súčasnosti nechýbajú na medzinárodnej vojenskej púti zástupcovia armád Poľska, Českej republiky, Maďarska, Litvy, Slovinska, Chorvátska, Bosny a Hercegoviny či Ukrajiny.

Slovenskí vojaci sa stali účastníkmi v roku 1995. V tomto roku do Lúrd putovalo pod vedením Ordinára Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR Mons. Františka Rábeka 186 príslušníkov ozbrojených síl, policajného zboru, zboru väzenskej a justičnej stráže, hasičského záchranného zboru, občianskych zamestnancov rezortu obrany a vnútra. V Lurdoch boli príslušníci útvarov a zariadení doslova z celého Slovenska. Od Michaloviec až po Kuchyňu. Z pozemných a vzdušných síl, vojenskej polície či síl výcviku a podpory.

Väčšina pútnikov prišla do pútnického mesta načerpať nové duchovné sily, ktoré by im pomohli v ďalšom období v rodinnom i pracovnom živote. Inak tomu nie je ani v prípade plukovníka Miroslava Hatalu z Generálneho štábu, rotného Rudolfa Pirohu z dopravného krídla v Kuchyni, rotmajstra Jána Valocku zo zmiešaného krídla Sliač, majora Ľuboša Fajmona z trenčianskej Spoločnej logistickej podpornej skupiny, desiatničky Viery Kederovej z rožňavského práporu RCHBO i rotnej Adriany Novotnej z Centra výcviku a kynológie Vojenskej polície vo Vlkanovej.

Veliaci poddôstojník michalovského mechanizovaného práporu štábny nadrotmajster Marek Stretavský je v Lurdoch aj so svojimi kolegami z útvaru, ktorí spoločne tvorili posledný slovenský kontingent v operácii KFOR v Kosove. Práporčík Marek Hrinda z toho istého útvaru je v Lurdoch aj s manželkou Miroslavou. Podľa nej je táto púť aj poďakovanie za to, že sa manžel vrátil z operácie ISAF v Afganistane domov živý a zdravý. Vôbec po prvý raz v histórii slovenskej účasti sa na púti do Lúrd zúčastnil aj gréckokatolícky vojenský kňaz s manželkou. Duchovný dopravného krídla Kuchyňa poručík Slávko Ganaj putoval so svojou manželkou Erikou. V Lurdoch nechýbali ani niektorí jeho kolegovia, ktorí sa spoločne vrátili v decembri minulého roku z operácie ISAF v Afganistane.

Desiatnik Martin Burjak má za sebou aj kilometre pešej púte z Varšavy do Čenstochovej. V Lurdoch ho uchvátila atmosféra spolupatričnosti medzi príslušníkmi armád z celého sveta
Práve tento úžasný pocit spolupatričnosti toľkých ľudí v uniformách z rôznych kútov našej planéty už po tretí raz pritiahol do Lúrd čatára Jána Onďáka z prešovského útvaru vojenskej polície „Tá atmosféra sa nedá dosť dobre opísať, to musí každý zažiť,“ hovorí čatár Onďák.

V Lurdoch každý rok nechýbajú ani vojenskí invalidi. Mnohí z nich prišli ku svojmu postihnutiu počas služby v medzinárodných mierových misiách a operáciách. Žiaľ aj v tomto roku ich rady rozšírili vojaci, ktorí boli zranení najmä v operácii ISAF v Afganistane, ale aj v ďalších konfliktoch, nášho nepokojného sveta.

Každý ročník púte má svoju ústrednú tému. Tohtoročná sa podľa biskupa Františka Rábeka niesla pod heslom: Spojení Otcom tou istou modlitbou! „ Skutočná púť je prejavom toho, že niečo hľadáme. Ak stratíme my, alebo niekto z našich blízkych zdravie, nastáva putovanie po lekároch a nemocniciach. Obetujeme tomu všetko... Púť je teda cesta, na ktorej hľadáme niečo dôležité. Niečo kvôli čomu zanechávame aspoň načas naše bežné prostredie a naše istoty, berieme na seba námahu a strádania cesty,“ zdôrazňuje Mons. Rábek.